Ľalie - VII.

Vyzrel som z okna svojej riaditeľskej pracovne. Vonku poletovali sovy a zopár testralov. Hotový zverinec.

„Pozri, Severus, tučniaky! A tulene! Tie sú rozkošné!“ rozplývala sa Lilly. Mali sme pätnásť, bolo leto a ona ma dotiahla do muklovskej ZOO.
„Mne sa tulene nepáčia,“ pozeral som do nádrže s obrovskými kopami mäsa.
„Severus, to sú mrože!“ rozosmiala sa.
„Ale majú odporné očné zuby!“ poznamenal som a čakal na ďalší výbuch smiechu, ktorý sa hneď dostavil: „To sú kly!“
Aj keď som sa tváril naoko urazene, bol som rád, že ju viem rozosmiať.

Okno som zatvoril a zatiahol záves, aby som zahnal spomienky.